Aktuality

Ako si môže Írsko pomôcť v očiach investorov?

Krajina má problém – najväčší deficit v eurozóne na úrovni 13,1 %

372883

V súčasnosti to podľa výnosov na dlhopisových trhoch vyzerá tak, že Írsko by mohlo byť prvou zo zachraňovaných krajín, ktorej sa podarí podľa plánu vrátiť na dlhopisové trhy. Výnosy z jeho deväťročných dlhopisov (desaťročnú líniu v súčasnosti Írsko nemá) sa v súčasnosti pohybuje okolo 6,5 %, čo je možné považovať za úroveň, pri ktorej by krajina dokázala minimálne určitý čas dlhopisy predávať.

Írsko má ale jeden problém – najväčší deficit v eurozóne na úrovni 13,1 %. Aj keď odpočítame jednorazovú rekapitalizáciu dvoch najväčších dvoch bánk – Bank of Ireland a Allied Irish Banks vo výške 5,8 mld. eur, tak ostal očistený deficit na úrovni 9,4 % HDP najväčším v Európe. Síce bol nižší ako 10,6 %, ktorý od Írska požadovala trojka, na druhej strane ale pokles očisteného deficitu nebol v posledných dvoch rokoch nijako slávny, v roku 2009 dosiahol očistený deficit 11,5 % a v roku 2010 10,9 %. V tomto kontexte je plán dostať deficit do roku 2015 pod úroveň 3 % ambiciózny, najmä po skúsenostiach z Grécka, kde silná konsolidácia priniesla silný ekonomický prepad a ďaleko nižšie než plánované daňové príjmy, čo udržalo deficity otvorené.

Jedna vec by ale mohla Írsku situáciu minimálne čo sa týka potreby požičiavať si uľahčiť – reštrukturalizácia zmeniek, ktoré vláda vložila v roku 2010 do banky Irish Banking Resolution Corporation (IBRC), ktorá vznikla fúziou problémových Anglo-Irish Bank a Irish National Building Society. Vznik týchto zmeniek sa datuje do roku 2010, kedy pri transferi zlyhaných úverov tejto banky výrazne pod účtovnú cenu na konsolidačnú agentúru NAMA vznikli banke straty vo výške 31 mld. eur, ktoré musela írska vláda, keďže sa v roku 2008 zaručila za ich záväzky, sanovať. Nakoľko ale na to nemala dostatok prostriedkov, tak banke vypísala zmenky v tejto nominálnej hodnote (čím neočistený deficit Írska v roku 2010 vyskočil na povojnový setový rekord 32,2 % HDP), ktoré by mala postupne vyplácať až do roku 2031. Zatiaľ nesplatenú časť zmeniek používa IBRC ako kolaterál pri núdzových pôžičkách od Írskej centrálnej banky (na refinančné operácie ECB sa tieto zmenky nekvalifikujú).

Keďže ale Írsko bude istinu týchto zmeniek vyplácať 20 rokov, tak aby bola ich diskontovaná hodnota rovná 31 mld. eur, tak musí krajina na tieto zmenky platiť úroky. Sumárne to podľa Írskej vlády vychádza na 16,8 mld. eur. Celkovo tak táto pomoc pre IBRC bude stáť takmer 48 mld. eur. Írsko v súčasnosti lobuje za reštrukturalizáciu tohto dlhu. Problémom je, že týmito zmenkami sú založené pôžičky od írskej centrálnej banky pre IBRC, takže samotná reštrukturalizácia istiny pri súčasnom rozpoložení v ECB neprichádza do úvahy (a ani z nášho pohľadu by nebola správna), keďže by to bolo de facto financovanie od centrálnej banky. Istina už v írskom dlhu započítaná, takže ani predlženie, resp. odloženie splatnosti istiny nemá potenciál zvyšovať deficity, takže dlhové čísla pre krajinu to nijako nevylepší. Na druhej strane ale Írsko na ich vyplatenie potrebuje cash-flow, ktorý si musí požičať, tak by posunutie splátok pomohlo znížiť potrebu požičiavania si v blízkej budúcnosti.

Čo ale prichádza do úvahy, keďže by to centrálnej banke nespôsobilo účtovné straty, a môže aj pomôcť írskym číslam, je zníženie úročenia na tieto zmenky, prípadne odklad ich vyplácania. Pomôcť írskym číslam to môže z toho dôvodu, že na rozdiel od splátky istiny, úroky sa budú započítavať do írskych deficitov. IBRC v súčasnosti platí írskej centrálnej banke úroky okolo 2,5 %, čo predstavuje penalizačnú sadzbu ECB + 75 bázických bodov. Pokiaľ by bol nový úrok nad touto úrovňou, tak by to pre centrálnu banku neznamenalo žiadnu účtovnú stratu. (S prípadným rastom sadzieb ECB by v budúcnosti teda automaticky narástol aj úrok.) Úroky, ktoré pre Írsko v čase schvaľovanie ECB pre zmenky nastavila sa pohybujú okolo 7-8 %, rozdiel medzi týmto úrokom a 2,5 % je ziskom IBRC.

A práve zníženie úrokov na úroveň, ktorú IBRC platí írskej centrálnej banke navrhuje írsky ekonóm Karl Whelan, ktorého dve tabuľky nižšie ukazujú porovnanie platieb zmeniek za súčasnej situácie a pri jeho návrhu zníženia úrokov (s tým, že úrok na pôžičky od írskej centrálnej banky vzrastie z 2,5 % na 4,5 % do roku 2016). Samotné zníženie úrokov nie je až také podstatné, keďže ich IBRC môže vrátiť štátu, skôr ide o znižovanie tlakov na verejné financie a predovšetkým nutnosť si na tieto úroky požičiavať od roku 2014 (kedy Írsku vyprší úľava na platenie úroku od ECB).

Zatiaľ ECB, ktorá dozerá na írsku centrálnu banku, príliš nechce o reštrukturalizácii írskych zmeniek počuť, to ale svojho času nechcela ani o gréckom dlhu. Pokiaľ by sa ale situácia v Írsku zhoršila, alebo by Íri po vzore Grécka (a onedlho aj Portugalska) taktiež tvrdošijne žiadali úľavu z dlhu, tak by táto alternatíva mohla byť priechodnou. Ostatne samotná ECB za posledné dva roky urobila z hľadiska morálneho hazardu ďaleko rizikovejšie kroky, ako by bolo zníženie úroku na írske zmenky.


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

ECB

,

forex

,

Írsko

,

komodity