Aktuality

Ako Švajčiari financujú euroval a francúzske deficity

Pozrime sa na to, koľko a akých dlhopisov mohla zhruba SNB nakúpiť

381059

Odkedy švajčiarska centrálna banka SNB v auguste 2011 zaviedla strop na švajčiarsky frank, na základe ktorého sa kurz EUR/CHF nemôže dostať pod 1,20, sa stala veľkým hráčom na európskych dlhopisových trhoch. Aby totiž dokázala túto hranicu udržať, tak musí vytlačiť nové franky a kúpiť za ne eurá zakaždým, keď je kurz tlačený pod túto úroveň. Väčšinou však nenakupuje eurá, ale dlhopisy denominované v eurách, aby na týchto transakciách zaznamenala nejaký výnos. To sa do jej súvahy premieta ako devízové rezervy. Ako je z nasledujúceho grafu vidno, tak od augusta uplynulého roku prudko poskočili (nahor ich posunuli aj intervencie z rokov 2009-2010, kedy SNB najprv neoficiálne bránila hranicu 1,50 a potom 1,40).

Vývoj devízových rezerv SNB (mil. CHF)

Pozrime sa teraz na to, koľko a akých dlhopisov mohla zhruba SNB nakúpiť. Po očistení tejto sumy od vkladov v iných centrálnych bankách dostaneme investície do cenných papierov, ktorých objem dosahuje k júlu zhruba 313 mld. CHF. Ku koncu druhého kvartálu bol podiel eurových aktív na celkových rezervách 60 % a podiel štátnych dlhopisov na celkových rezervách 85 %. Keď predpokladáme, že tieto podiely platia aj k júlu a že podiel štátnych dlhopisov je zruba rovnaký pre všetky meny, tak nám vyjde, že SNB držala ku koncu júla európske štátne dlhopisy v objeme tesne pod 160 mld. CHF. Keď tú istú metódu uplatníme na začiatok roka, tak zistíme, že ich SNB v súvahe mala o cca 64 mld. CHF menej, po prerátaní na eurá nám to vychádza, že SNB od začiatku roka nakúpila štátne dlhopisy krajín eurozóny v objeme vyše 53 mld. eur. Švajčiarska centrálna banka nakupuje predovšetkým dlhopisy s najvyšším AAA ratingom, ich podiel na všetkých dlhopisoch dosahoval v druhom kvartáli 80 %, koncom uplynulého roka to bolo 83 %, ich celkový nárast by teda mohol predstavovať niečo vyše 40 mld. eur.

Pozrime sa teraz, koľko dodatočného financovania (teda len na financovanie nového a nie refinancovanie starého dlhu) potrebujú AAA krajiny eurozóny v tomto roku. K nim SNB zaraďuje aj Francúzsko a Rakúsko, ktoré od S&P už najvyšší rating nemajú, ale od ďalších dvoch popredných agentúr ešte áno, keďže SNB vypočítava rating ako priemer S&P, Moody's a Fitch. Takisto je k nim potrebné pripočítať euroval, ktorého dlhopisy majú tiež AAA rating od dvoch agentúr a spadajú pod štátne dlhopisy eurozóny.

2012-09-26_AAA debt

Dohromady plánujú tento rok vydať najbonitnejšie krajiny eurozóny nový dlh v objeme takmer 154 mld. eur. Čo sa týka eurovalu, tak jeho objem dlhopisov sa k dnešku zvýšil oproti uplynulému roku o 130,3 mld., koľko plánuje vydať nového dlhu za celý rok nie je známe. Keď zjednodušene predpokladáme, že za sedem mesiacov uskutočnili AAA krajiny presne 7/12 emisií a pri EFSF počítame s dlhom vydaným do 31.7, tak objem nových trojÁčkových štátnych dlhopisov denominovaných v eurách predstavuje zruba 210 mld. eur. 40 mld., teda takmer jednu pätinu nového dopytu po týchto dlhopisoch zabezpečila SNB, ktorá sa tak stala významným faktorom posúvajúcim nadol výnosy vysokobonitných štátnych dlhopisov eurozóny.


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

forex

,

komodity

,

Švajčiarsko