Aktuality

Čo bolo vlastne Grécku schválené?

Krajina dostane v najbližších týždňoch 43,7 mld. eur, ktoré jej opäť zabezpečí prežitie na niekoľko mesiacov

385952

Grécko je už po n-tý krát za posledných dva a pol roka zachránené. Krajina dostane v najbližších týždňoch 43,7 mld. eur, ktoré jej opäť zabezpečí prežitie na niekoľko mesiacov. Čo je ale ešte dôležitejšie, tak Grécku bola predlžená lehota, dokedy má dosiahnuť kladné saldo primárneho rozpočtu (teda očisteného o úrokové platby) na úrovni 4,5 % z roku 2014 na rok 2016. Po prvé to znamená pripustenie toho, že krajina opäť nie je schopná naplniť rozpočtové ciele a zároveň to znamená aj to, že Grécko bude odniekadiaľ musieť zohnať prostriedky na financovanie vyšších deficitov pre roky 2012 až 2016.

  • Podľa dokumentu, ktorý z rokovaní unikol, počítajú predstavitelia trojky s dierou v gréckych verejných financiách na úrovni 32 mld. eur. Na tie sa Trojka neplánuje skladať a tak by sa podľa tlačovej správy mali získať kombináciou nasledujúcich opatrení:Odklad platenia úrokov na pôžičky z eurovalu o 10 rokov. Tento krok by mohol v spomínanom období uľaviť Grécku o viac ako 13,5 mld. eur. Zadarmo to ale nebude, splatnosť sa predĺži o 15 rokov, úroky tak bude musieť Grécko platiť o 5 rokov dlhšie.
  • Zníženie úrokov o 100 bázických bodov na bilaterálne pôžičky z prvého balíčka pre Grécko. Tie by podľa odhadov mohli priniesť viac ako 3 mld. eur. Cenou bude podobne predlženie splatnosti o 15 rokov.
  • Vrátenie ziskov, ktoré bude od roku 2013 ECB realizovať na splatných gréckych dlhopisoch kúpených pod cenu. ECB ich priamo Grécku vrátiť nemôže a tak to bude prebiehať skrz národné centrálne banky, ktorým ECB tieto zisky rozdelí a tie ich následne odovzdajú Grécku. Pre roky 2013-2016 by sa malo jednať o 3,6 mld. eur. Celkovo by to malo byť viac ako 10 mld.
  • Zníženie platieb na zábezpeku za pôžičky EFSF o 10 bázických bodov. Toto opatrenie by Grécku malo uľaviť o 0,4 mld. eur.

To máme dohromady zhruba 20,5 mld. eur, tie zvyšné je ešte potrebné niekde získať. Hoci to v tlačovej správe neodznelo, tak podľa dokumentu uniknutého z rokovaní Eurogroup by zvyšné peniaze mohli pochádzať z

  • Predlženia dočasne zvýšeného limitu pre grécku centrálnu banku na akceptovanie gréckych pokladničných poukážok ako kolaterál pri núdzových pôžičkách. To by malo umožniť krajine vydať až o 9 mld. viac v pokladničných poukážkach.
  • Z odkladu budovania finančných rezerv. To by mohlo priniesť až 5 mld. eur.

Ďalším aspektom nového gréckeho programu je zníženie dlhu spätným odkupom dlhopisov. Práve úroveň Grécko dlhu v roku 2020 bola podľa medializovaných informácií stredobodom sporu medzi eurozónou a MMF ohľadom ďalšej pomoci pre Grécko. MMF trvalo na tom, aby grécky dlh k HDP klesol do roku 2020 na úroveň 120 %, kým eurozóna bola ochotná tento termín posunúť na rok 2022. Napokon sa to skončilo kompromisom na úrovni 124 % v roku 2020.

Okrem dosahovania primárneho prebytku by k tomu mal prispieť práve program spätného nákupu dlhopisov zo strany gréckej vlády pod cenu. Grécka vláda by podľa vyjadrenia ministrov financií za neho nemala zaplatiť viac než bola zatváracia cena uplynulý piatok. Tá sa pri rôznych splatnostiach pohybovala v rozmedzí 28-34 centov na euro. Hoci detaily ešte neboli zverejnené, podľa uniknutého dokumentu Grécko plánuje vynaložiť na spätný odkup 9 mld. eur, za čo by mohol od súkromnej sféry vykúpiť dlh v objeme zhruba 30 mld. eur. To by znamenalo pokles jeho dlhu k HDP o vyše 20 mld. eur, teda zhruba 10 % HDP.

Toto je teda celý koktejl, ktorý Trojka v tomto týždni namixovala Grécku. Na potvrdenie toho, nakoľko je realistický, nemusíme vôbec čakať dlho. Program spätného nákupu dlhopisov, by mal byť dokončený do polovice decembra. Keď sa podarí skúpiť dlh v nominálnej hodnote výrazne nižšej ako je 30 mld. eur, tak máme opäť problém. Problémom môže byť to, že finančné inštitúcie, ktoré majú grécke dlhopisy vo svojich účtoch vedené ako držané do splatnosti, by predajom dlhopisov za tieto ceny museli účtovať straty zhruba 70 %, predaj pre nich teda nie je príliš lukratívnou záležitosťou. Na druhej strane ale Grécko môže zatlačiť na vlastné banky a dôchodkové fondy, aby na tento obchod pristúpili. Nedosiahnuteľná teda táto méta nie je.

Čo sa plánu ako celku, tak všetko závisí na tom, či sa naplnia prognózy ekonomického rastu a výberu daní s ktorými Trojka počítala. Nakoľko je úspešnosť Trojky v odhadovaní ekonomického vývoja v Grécku nulová, tak nemáme dôvod byť optimistickí a očakávame, že po niekoľkých týždňoch, v lepšom prípade mesiacoch pokoja sa grécky bankrot či vystúpenie z eurozóny opäť dostanú na pretras. 


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmia televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

forex

,

Grécko

,

komodity