Aktuality

Čo čaká Grécko a Európu po júnových voľbách

Nasledujúcich šesť týždňov prinesie viac svetla do toho, či Grécko zbankrotuje, alebo nie

373574

V Grécku nastala po májových voľbách patová situácia, keď pro-úsporné strany získali 149 z 300 kresiel v parlamente. Zo zvyšných piatich strán, ktoré sa do gréckeho zákonodarného zboru dostali, sa socialistom a konzervatívcom nepodarilo presvedčiť žiadnu, aby s nimi sformovala vládu, ktorá bude pokračovať vo fiškálnej konsolidácii pod taktovkou Bruselu. Gréckemu prezidentovi tak za súčasných okolností neostáva nič iné, len vyhlásiť nové voľby, ktoré sa uskutočnia 10. alebo 17. júna.

Ich výsledok však môže byť diametrálne odlišný od tých májových. Prvenstvo po konzervatívcoch z Novej Demokracie v prieskumoch prebrali ľavicoví radikáli zo strany Syriza, a keďže v gréckom volebnom systéme získava víťaz volieb bonus 50 kresiel, aby sa mu uľahčilo zostavovanie vlády, tak to v súčasnosti vyzerá tak, že po júnových voľbách dostane tento bonus práve ona. Časť podpory oproti májovým voľbách získava strana od malých ľavicových strán, ktoré ostali pred bránami parlamentu.

Aj napriek tomu, že jej posledný prieskum predpovedá 128 mandátov, pričom na zostavenie vlády bude potrebných minimálne 151, tak to určite vzhľadom na to, aké rôznorodé názory naprieč politickým spektrom sa sformovali na ďalší vývoj v Grécku, nebude mať ľahké. Jedinou stranou, s ktorou by Syriza bez väčších komplikácií dokázala nadviazať spojenectvo, je Demokratická ľavica, spolu ale tieto dve strany pravdepodobne väčšinovú vládu zostaviť nedokážu. S ostatnými stranami to bude komplikovanejšie, komunisti chcú na rozdiel od Syrizy opustiť eurozónu, navyše majú na ňu ako na odštiepencov z vlastných radov ťažké srdce. S pravicovými Nezávislými Grékmi, ktorí sú taktiež za bankrot v rámci eurozóny, bude Syriza ako radikálne ľavicová strana, taktiež ťažko hľadať spoločnú reč. Ako alternatíva prichádza do úvahy aj menšinová vláda s podporou jednej z týchto strán.

Strany, ktoré by sa podľa prieskumu dostali do parlamentu po júnových voľbách (kvórum je 3 %)

Každopádne, pokiaľ vyhrá Syriza, tak pro-úsporné strany sú bez šance vytvoriť novú vládu, a ďalšie úsporné opatrenia, ktoré od Grécka trojka žiada k 30. júnu 2012 ako podmienku pre vyplatenie ďalšej tranže, nebudú naplnené. Trojka to ale z nášho pohľadu nenechá tak, pretože jej ide o vlastné peniaze, ktoré by sa v prípade tvrdého gréckeho bankrotu nevrátili, a bude sa Grécku snažiť poskytnúť ďalšie úľavy z konsolidačných opatrení. Keď tieto úľavy nepomohli ani doteraz tak nepomôžu ani v budúcnosti. Pribrzďovanie kohútikov nového dlhu likviduje v krajine investície, ktoré existovali len vďaka nemu, čo tlačí na ekonomický pokles a nižšie daňové príjmy. Boli to práve príjmy, a nie výdavky, ktoré stoja za nenaplnením cieľov deficitu na roku 2011. Prijatie úľav od trojky by grécke problémy nevyriešilo, len by ich posunulo o niekoľko mesiacov ďalej, počas ktorých by grécky dlh ešte viac narástol.

Máme teda pred sebou hektických minimálne šesť týždňov, ktoré budú postupne prinášať viac svetla do toho, či Grécko zbankrotuje, alebo nie. Vystúpenie z eurozóny zatiaľ na programe z nášho pohľadu nie je, nakoľko nemá politickú podporu. Do budúcna ho ale aj naďalej považujeme za najpravdepodobnejší scenár vývoja v Grécku, nakoľko krajina z nášho pohľadu má len malú šancu nadobudnúť stratenú konkurencieschopnosť v rámci eurozóny. Navyše tlak na vystúpenie z eurozóny by ešte viac zvýšil prípadný grécky bankrot, po ktorom by si krajina nedokázala požičiavať na programy, ktoré sľubujú anti-úsporné strany, ktoré by následne lákala vidina tlačiarní vlastnej centrálnej banky.

Rastúcu pravdepodobnosť gréckeho bankrotu započítavajú aj finančné trhy. Euro sa voči doláru pohybuje na štvormesačných minimách okolo úrovní 1,27 dolára za euro, akcie klesajú už druhým týždňom v rade, a čo je asi najdôležitejšie, tak pod silný tlak sa opätovne dostávajú španielske a talianske dlhopisy. Keďže by grécky bankrot sám o sebe by eurozóna rozchodila, tak to budú práve výnosy zo španielskych a talianskych dlhopisov (poprípade časom aj belgických a francúzskych),  ktoré budú ďalej určovať vývoj na finančných trhoch. Očakávame, že pokiaľ bude ich rast pokračovať, povedzme k úrovniam okolo sedem percent, tak by opäť zakročila Európska centrálna banka, najpravdepodobnejšie skrz nákup dlhopisov, čo by bola situácia, ktorá by z nášho pohľadu priniesla minimálne dočasnú korekciu súčasných poklesov. Dokým ale ECB nezasiahne, tak ostávame ohľadom vývoja sentimentu na trhoch skeptickí.

Vývoj menového páru EUR/USD


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

forex

,

Grécko

,

komodity