Aktuality

Čo povedal Bernanke v Jackson Hole?

Trhy sa na jeho prejavy sústredia, a tým pádom tento prejav stojí za analýzu

379745

Od roku 2010, kedy šéf FEDu Ben Bernanke na sympóziu centrálnych bankárov v americkom Jackson Hole predznačil druhé kolo kvantitatívneho uvoľňovania, sa tejto udalosti venuje na finančných trhoch nebývalá pozornosť. A to aj z toho dôvodu, že v mesiacoch nielen pred sympóziom v roku 2010, ale aj v nasledujúcich rokoch vykazovala americká ekonomika známky výrazného spomaľovania, ktoré tlačí americkú centrálnu banku k ďalšiemu uvoľňovaniu politiky na stimulovanie ekonomiky.

Vývoj ISM indexov výrobnej a nevýrobnej dôvery v USA (oba s váhou 0,5).

Žlté elipsy označujú údaje z posledných troch mesiacov pred sympóziami v Jackson Hole

V roku 2010, ako už bolo spomenuté, Bernanke predznačil ďalšie uvoľňovanie, ktoré napokon ohlásil o dva mesiace na novembrovom stretnutí, v roku 2011 naopak nepovedal nič zásadné a uvoľňovanie sa nekonalo (z nášho pohľadu to ale bolo aj preto, že kvantitatívne uvoľňovanie nahradila európska dlhová kríza, v dôsledku ktorej sa investori vrhli na bezpečné americké dlhopisy a zatlačili ich výnosy nadol a FED tak zasahovať nemusel), čo možno vyvodiť z Bernankeho piatkového prejavu?

Poďme si najskôr porovnať všetky tri prejavy (2010, 2011, 2012). V roku 2010 (téma: Ekonomický výhľad a monetárna politika) sa Bernanke venoval dôvodom prečo je zotavenie pomalšie, zosumarizoval doterajšie kroky FEDu a predostrel alternatívny ďalších opatrení, v roku 2011 (téma Krátkodobé a dlhodobé vyhliadky americkej ekonomiky) sa venoval predovšetkým ekonomickým vyhliadkam a politike FEDu sa venoval len okrajovo, v roku 2012 (Monetárna politika od vypuknutia krízy) bola naopak ústredným motívom politika centrálnej banky. Bernanke v ňom hodnotil doterajšie kroky FEDu a venoval sa aj ďalším možnostiam, ktoré ešte má FED na stole. Z tematického hľadiska sa teda tohtoročný prejav viac ponáša na ten spred dvoch rokov, keďže ústredným motívom bol FED a jeho arzenál, navyše v oboch prípadoch bol vyzdvihnutý pozitívny dopad predošlého kvantiatívneho uvoľňovania na dlhodobé úročenie v USA, takže z tohto pohľadu je tohtoročné vyjadrenie možné považovať ako priblíženie sa ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu.

Pozrime sa na kľúčové vyjadrenia k ekonomickému vývoju a inflácii, čo sú dva mandáty, ktoré americkej centrálnej banke zo zákona vyplývajú, a aj k ochote americkej centrálnej banky ďalej stimulovať ekonomiku:

Ekonomický výhľad:

2010: „Rýchlosť ekonomického oživenia je v poslednom období slabšia než sme očakávali“.

2011: „Zotavovanie sa po kríze bolo výrazne menej robustné ako sme dúfali“.

2012: „Ekonomická situácia má ďaleko od uspokojivej.“

Všetky tri vyjadrenia vyjadrujú nespokojnosť FEDu s vývojom americkej ekonomiky, a odôvodňujú týmpádom ďalšie uvoľňovanie FEDu.

Inflácia:

2010: „Inflácia by mala ostať utlmená s nízkym rizikom výrazného rastu alebo poklesu.“

2011: „Pri zmierňovaní rastu cien komodít a importov a stabilných dlhodobých inflačných očakávaniach, očakávame, že v najbližších kvartáloch sa inflácia usadí na alebo pod úrovňou 2 %“

2012: „Inflácia sa pohybuje okolo dvojpercentného cieľa (okrem dočasných odchýlok spôsobených primárne cenami komodít) a inflačné očakávania ostávajú stabilné.“

Tu už máme 3 rôzne prípady, kým v roku 2010 bola inflácia pod cieľovou úrovňou FEDu (jadrová inflácia dokonca na historických minimách), v roku 2011 zase nad a v roku 2012 zhruba v súlade s očakávaniami. Duálny mandát FEDu teda v roku 2010 pri nízkej inflácii a slabom ekonomickom raste predurčoval ďalšie uvoľňovanie, v roku 2011 mu k tomu naopak privierala dvierka vyššia inflácia. V roku 2012 je inflácia v súlade s cieľom FEDu a tak ďalšiemu uvoľňovaniu nijako nebráni, na druhej straneho ale ani neodôvodňuje.

Ďalšie kroky FEDu:

2010: „Pokiaľ budú nutné ďalšie kroky, sú k dispozícii ďalšie opatrenia na stimulovanie ekonomiky. Každá z týchto možností potrebuje dôkladné zváženie benefitov a nákladov. Na druhej strane ale FED určite využije svoje nástroje na udržanie cenovej stability – zabráneniu vyššej inflácie a či ďalšej disinflácie – pre podporu a pokračovanie zotavovania ekonomiky.“

2011: „FED má k dispozícii škálu nástrojov na poskytnutie ďalšieho stimulu, o ktorých výhodách a nákladoch sme diskutovali na poslednom mítingu. FED bude pokračovať v monitorovaní ekonomických vyhliadok a je pripravený použiť svoje nástroje na podporu  silnejšieho oživenia v kontexte cenovej stability.“

2012: „Pri uvážení neistôt a limitov ďalších nástrojov, FED v prípade potreby podnikne ďalšie kroky na podporu silnejšieho ekonomického zotavenia a udržateľného zlepšenia na trhu práve v kontexte cenovej stability .“

Vo všetkých troch prípadoch FED vyjadril ochotu zakročiť v prípade potreby. V roku 2010 túto potrebu ešte zdôraznil disinfláciou, v roku 2011 ku komentáru nič nedodať, v roku 2012 ale už dodal, že tieto politiky majú neistý dopad a náklady. V roku 2010 teda spomenul potrebu stimulu, v roku 2012 naopak skôr obmedzenie.

Záver:

Na rozdiel od ECB, ktorá síce oficiálne nepredznačuje nič, na druhej strane neoficiálne predznačuje úplne zreteľne, pri FEDe a Bernankemu to nie je stále úplne jasné. Jasné ani nie je to, či chcel Bernanke svojimi prejavmi niečo povedať, trhy sa však na jeho prejavy sústredia, a týmpádom tento prejav stojí za analýzu. Keď porovnáme všetky tri jeho prejavy z Jackson Hole z posledných rokov, tak sa tento umiestňuje medzi ten z roku 2010, kedy uvoľňovanie prišlo a ten z roku 2011, kedy neprišlo.

Náš pohľad je taký, že keď budú pokračovať zlé čísla, tak k nemu FED pristúpi, nemyslíme si však, že to už bude na ďalšom zasadnutí. Zopár lepších čísel z posledných týždňov môže naznačovať, že americká ekonomika dostáva stimul od ďalšieho poklesu úročenia v posledných mesiacoch, na čoho potvrdenie alebo vyvrátenie si z nášho pohľadu FED počká. Viac nám ohľadom toho, čo je možné očakávať od FEDu môžu napovedať už piatkové dáta z amerického trhu práce.

Dlhodobé sadzby sú už ale extrémne nízko a aj pokiaľ FED k uvoľňovaniu pristúpi, tak pochybujeme, že to dokáže citeľnejšie podporiť americkú ekonomiku, ďaleko väčšiu odozvu ale nájde na trhoch, kde má potenciál opäť vyvolať dlhodobejšiu vlnu apetítu po riziku.


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Ilustračné foto na titulke -  TASR

Diskusia (0 reakcií )

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

Bernanke

,

dlhopisy

,

forex

,

komodity