Aktuality

Ďalší dôvod pre španielsku žiadosť o pomoc

Na problém upozornil na svojej poslednej tlačovej konferencii aj šéf ECB Draghi

383004

Žiadosť Španielska o pomoc vyzerá byť pri množiacich sa mediálnych správach, ktoré navyše prinášajú neustále viac detailov na spadnutie. Malo by sa jednať o Úverovú linku s rozšírenými podmienkami, ktorá by otvorila ECB cestu k vytiahnutiu najnovšieho príspevku do jej arzenálu – neobmedzeným nákupom dlhopisov so splatnosťou 1 až 3 roky.

Ešte väčší problém s prístupom k dlhu ako samotná španielska vláda majú malé a stredné podniky, ktoré tvoria viac ako 60 % španielskej ekonomiky, a zamestnávajú zhruba 80 % pracujúcich. Veľké, zabehnuté podniky to až tak vo veľkom nepociťujú, pred vyššími nákladmi na obsluhu dlhu ich chráni aj medzinárodná prezencia, v rámci ktorej sú menej závislí od dopytu v Španielsku. Rozdiel medzi úrokmi (s variabilným úrokom a fixáciou do jedného roka) na pôžičky/dlhopisy nefinančným spoločnostiam nad 1 mil. eur, ktorých adresátmi sú predovšetkým veľké podniky, a úrokmi na pôžičky/dlhopisy do 1 mil. eur, bol v auguste v Španielsku najväčší v eurozóne (viď. graf). Je ale potrebné dodať, že vo väčšine ďalších problémových krajín (GR, PT, CY, SI, MT) je rozdiel menší z toho dôvodu, že vyššie úroky platia aj veľké spoločnosti.

2012-10-18_EArates

Na tento problém v otázke ohľadom Španielska upozornil na svojej poslednej tlačovej konferencii aj šéf ECB Draghi, keď ohľadom finančnej fragmentácie v eurozóne povedal, že pokiaľ dve obdobné spoločnosti v rôznych krajinách platia úplne rozdielne sadzby kvôli tomu, že v jednej krajine prebiehajú finančné transakcie bezproblémovo a v druhej v podstate neexistujú, tak takáto úroveň fragmentácie je pre ECB neprijateľná a cieľom monetárnej politiky je jej odstránenie. Aké nástroje má ale ECB k dispozícii, keď v tomto smere príliš nepomohli ani nízkoúročené pôžičky bankám na tri roky (LTRO), ktoré mohli posúvať do reálnej ekonomiky?

Jednou z nepriamych možností môže byť zníženie výnosov zo štátnych dlhopisov, čo by jednak mohlo pomôcť zlepšiť dôveru a zároveň by aj mohlo pri nižšom úročení na štátny dlh zatraktívniť pôžičky malým a stredným podnikom. Korelácia medzi výnosmi zo štátnych dlhopisov (v grafe používam dvojročné, Španieli začali jednoročné vydávať až v auguste 2011, odkedy prebehla len krátka doba) a úročením pôžičiek nefinančnému sektoru do 1 mil. eur (s variabilným úrokom a fixáciou do jedného roka) je pomerne vysoká:

2012-10-18_EArates

A práve snaha stlačiť úročenie pre malé a stredné podniky, ktoré sú chrbticou ekonomiky, môže byť jedným z dôvodov prečo Španieli uvažujú o pomoci ECB, ktorá by  výnosy z dlhopisov stlačila nadol, hoci úplne bezprostrene Španielsko pomoc nepotrebuje, keďže výnosy už ustúpili z kritických úrovní. Môže to pomôcť? Možné to je, ale len čiastočne... nákupy dlhopisov ECB totiž problémy dlhom zdeformovanej ekonomiky nevyriešia a práve tie sú z nášho pohľadu hlavným dôvodom, prečo úverové toky k malým a stredným podnikom vysýchajú. 


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

ECB

,

forex

,

komodity

,

Španielsko