Aktuality

Depozitné sadzby ECB pôžičky v eurozóne nerozhýbali

Peniaze boli akurát vyhnané z jednodňových úložiek na bežné účty v ECB

381528

ECB od svojho vzniku drží medzibankové sadzby v určitom koridore. V praxi to znamená, že ECB požičia každej banke (pokiaľ zloží adekvátnu zábezpeku) za sadzbu na úrovni hornej hranice koridoru, vďaka čomu medzibanková sadzba nemôže vyskočiť nad túto hornú hranicu a naopak umožní bankám uložiť si u seba peniaze za sadzbu na úrovni spodnej hranice koridoru, čo zabraňuje poklesu medzibankových sadzieb pod túto úroveň. Od roku 2009 je tento koridor stanovený na úrovni +/- 75 bázických bodov okolo základnej úrokovej sadzby.

Keďže na svojom júlovom zasadnutí ECB rozhodla o znížení základnej sadzby na historické minimum 0,75 % a nerozhodla pritom o zmene tohto koridora, tak sa jeho spodná hranice posunula na nulu. Až do septembra 2008 by to nebola nijako kontroverzná situácia, keďže ECB udržovala vo finančnom systéme zhruba toľko peňazí, aby prebytočná likvidita existovala len zriedkavo a s ňou bolo teda využívanie vkladov do ECB za dolnú hranicu minimálne. Potom však ECB v reakcii na zamrznutie medzibankového trhu, najskôr po páde Lehman Brothers, a neskôr v oveľa väčšej miere v dôsledku dlhovej krízy, zaplavila európsky finančný systém stovkami miliárd eur, ktoré končili práve na jednodňových úložkách v ECB.

Vývoj objemu jednodňových vkladov v ECB

Viacerí komentátori, vrátane niektorých členov ECB dúfali, že zrušenie úročenia na jednodňové vklady v ECB vyženie aspoň časť z týchto stoviek miliárd do reálnej ekonomiky a banky budú viac úverovať. Peniaze ale boli akurát vyhnané z jednodňových úložiek na bežné účty v ECB (bankám sa to už neoplatí prehadzovať, keďže vklady nie sú úročené), čo je vidno aj hore v grafe prudkým poklesom v prvej polovici júla. Keďže ale ako sme písali v júli, peniaze uložené v ECB nie sú dobrým indikátorom, či banky peniaze točia, keďže v ECB skončia aj keď ich banka nepožičia, ale aj keď ich banka požičia, pretože ich tam vloží iná banka, si musíme nájsť iný indikátor pohybu peňazí v eurosystéme.

Z nášho pohľadu je vhodným indikátorom rezervná báza (v slovenských dokumentoch sa nazýva Základňa na výpočet povinných minimálnych rezerv, z praktického hľadiska ale budeme používať pojem rezervná báza). Tá predstavuje finančné záväzky bánk voči nebankovým subjektov v eurozóne, a ECB z nej vypočítava úroveň minimálnych rezerv, ktoré musia banky u nej držať. Rezervy na úrovni 1 % (do februára ešte 2 %) musia banky držať len z tej časti rezervnej bázy, ktorá je splatná alebo vypovedateľná do dvoch rokov, navyše prvých 100 tis. eur je od povinnosti tvoriť rezervy oslobodených. Úlohou týchto rezerv nie je držať na účte rezervu pre prípad masových výberov (na to 1 % vystačiť nemôže, likviditu v prípade problémov zabezpečuje pôžičkami ECB), ale je to nástroj centrálnej banky na ovplyvňovanie peňažného mulitplikátora. Keď si zoberieme rezervnú bázu pre celý bankový systém, tak nám to indikuje úverovú aktivitu do reálnej ekonomiky (vyňatie medzibankových záväzkov a záväzkov voči ECB z rezervnej bázy zaručuje, že sa jedná o záväzky v reálnej ekonomike a nie vo vnútri bankového systému), pretože ako sme vyššie písali, tak novoudelené úvery končia vo veľkej časti prípadov späť v bankách ako záväzky. Môžu ešte končiť v hotovosti alebo na účtoch vlád v centrálnych bankách, ale v súčasnosti to nie je ten prípad, pretože obe tieto položky nijakú neobvyklú aktivitu neukazujú.

A podľa údajov ECB vzrástla rezervná báza medzi júnom a júlom len o 0,3 mld. eur, čo predstavuje nárast o zanedbateľných 0,0016 %. V medziročnom porovnaní sa dokonca rast spomalil na 0,16 % (viď. graf dole), čo predstavuje najpomalšie tempo v tomto roku. Takže minimálne v prvých týždňoch nulového úročenia vkladov v ECB sa nič závažné na poli rozhýbania úverovania neudialo. A z nášho pohľadu ani nijaké rapídne zlepšenie očakávať nemožno, a to ani v prípade, že by ECB znížila sadzby na vklady a bežné účty do negatívneho teritória, pretože aby banky začali vo väčšom požičiavať, tak po prvé musia mať komu požičať a zároveň musia mať dostatočný kapitál voči novým úverom na udržanie kapitálovej primeranosti, a z nášho pohľadu v súčasnosti ani jedna z týchto podmienok naplnená nie je.

Vývoj medziročnej zmeny rezervnej bázy ECB

2012-10-01_ECB reserve base


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

ECB

,

forex

,

komodity