Aktuality

Dôvera v španielsky dlh naďalej prepadá, aké budú ďalšie kroky?

Séria negatívnych správ škodí ďaleko viac než prognózuje Španielsko

377495

Sfukovanie dlhovej bubliny v Španielsku má za následok jednu horšiu správu za druhou. Len za posledné dni je ich listina dlhá: Zrýchlenie poklesu cien nehnuteľností, zrýchlenie medziročného poklesu vkladov v bankách, zrýchlenie rastu objemu zlých úverov, zníženie prognóz ekonomického rastu na roky 2013 a 2014, platbyneschopnosť viacerých regionálnych samospráv a v neposlednom rade aj škaredá aukcia dlhu so strednodobou splatnosťou.

Táto séria negatívnych správ ukazujúca, že snaha o konsolidáciu v dlhom nafúknutej ekonomike jej škodí ďaleko viac než prognózuje či už samotné Španielsko alebo Európska komisia, dolieha aj na dlhopisové trhy. Výnosy z desaťročných španielskych dlhopisov sa vyšplhali nad úroveň 7,5 %, a sú dokonca vyššie ako výnosy z talianskych dlhopisov s rovnakou splatnosťou z jesene uplynulého roka, kedy zatiaľ nedôvera na dlhopisových trhoch dosiahla svoje doterajšie maximum.

Vývoj výnosov z desaťročných dlhopisov Talianska (modrá) a Španielska (červená)

Na jeseň sa situácia vyriešila kombináciou podpory ECB, ktorá nakupovala dlhopisy a ohlásila LTRO, ako aj dohodou eurozóny na fiškálnom kompakte, dnes však už má eurozóna z pušného prachu menej a na to, aby výnosy stlačila ďalej bude musieť vytiahnuť zbrane ešte ťažšieho kalibru. Pozrime sa na prípadné ďalšie kroky, ktoré má eurozóna k dispozícii. V zásade ich je možné rozdeliť do troch skupín – intervencie na dlhopisových trhoch, ďalšie pôžičky a mutualizácia dlhu.

Intervencie na dlhopisových trhoch

ECB má možnosť nakupovať dlhopisy na sekundárnych trhoch (t.j. nie priamo na aukciách), čo už ostatne v minulosti viackrát urobila. Na svojich účtoch už má 211 mld. v dlhopisoch Grécka, Írska, Portugalska, Talianska a Španielska, a na rozdiel od ďalších nástrojov, na ktorých je potrebné sa dohodnúť na paneurópskej úrovni a implementovať ich, je tento okamžite použiteľný. Keď odhliadneme od toho, že činnosť ECB nie je úplne pod kontrolou politikov, tak nakupovanie dlhopisov ECB však zatiaľ nevyriešilo problémy žiadnej krajiny, Grécko, Írsko a Portugalskom museli požiadať o pomoc, Talianom a Španielom začali klesať koncom roka výnosy až po tom, čo ECB začala bankám požičiavať stovky miliárd eur.

Nakupovať dlhopisy by mal možnosť po novom aj euroval. Problém však je v tom, že to nemôže začať robiť okamžite ako ECB, keďže nakupovanie dlhopisov by muselo prejsť schvaľovacím procesom. Okrem toho je kapacita eurovalu na rozdiel od tlačiarní ECB obmedzená. Nákupy dlhopisov, či už od ECB alebo eurovalu navyše so sebou prinášajú riziko, že investori budú týchto veriteľov vnímať ako nadriadených, čo znamená pre nich vyššiu stratu v prípade reštrukturalizácie dlhu, a môžu tak žiadať ešte vyššie úroky ako kompenzáciu za toto dodatočné riziko. Hoci dlh ECB ani eurovalu na papieri nadriadený nie je, v prípade Grécka bolo ušité také riešenie, aby sa verejní veritelia odpúšťania dlhov nezúčastnili, a pravdepodobne by to tak bolo riešené aj pri iných krajinách.

Pôžičky

Eurozóna má aj naďalej možnosť pokračovať v politike úplného sťahovania problémových krajín z dlhopisových trhov a nahradenia ich financovania z eurovalu, tak ako tomu je v prípade Portugalska, Írska a Grécka. Tu ale narážame na kapacitný problém, po pomoci 100 mld. pre španielske banky v ňom ostane 400 mld. Španielsko by sa do tejto sumy pravdepodobne vošlo, kapacita by sa ale natoľko scvrkla, že by sa začalo hovoriť o tom, že na talianov by už nevydalo, čo by stiahlo dôveru v ich dlhopisy nadol. Prípadné navýšenie kapacity by zázračným liekom nebolo, pretože viac ako od dohody politikov závisí kapacita eurovalu od schopnosti predávať dlhopisy, ktorá môže byť nižšia. Problém financovania dlhov problémových krajín skrz euroval by Eurozóna definitívne vyriešila tým, že by ESM dostal bankovú licenciu a mohol si požičiavať na financovanie problémových krajín. Proti bankovej licencii je však monetárne konzervatívne Nemecko a tak je to z nášho pohľadu v súčasnosti málo pravdepodobná alternatíva, keď ale žiadne iné budúce opatrenie pokoj na dlhopisové trhy neprinesie, tak sa pravdepodobnosť jeho prijatia tohto (alebo obdobného) riešenia výrazne zvýši.

Mutualizácia dlhu

Eurobondy z nášho pohľadu zatiaľ na programe nie sú, a kým sa nevyrieši franko-nemecký problém, v rámci ktorého sú Nemci ochotní k eurobondom pristúpiť len pri odovzdaní väčších kompetencií do Bruselu, kým Francúzi chcú bianko šeky, tak si myslíme, že ani nebudú. Za oveľa pravdepodobnejší scenár považujeme za súčasnej situácie vytvorenie akumulačného fondu. Ten spočíva v postupnom prevádzaní dlhu nad 60 % HDP do špeciálneho fondu, v ktorom by bolo spoločné ručenie. Tento fond by mal refinancovať tieto dlhy vydávaním vlastných dlhopisov, ktoré by mali byť za 25 rokov splatené. O tomto riešení sa v súčasnosti na paneurópskej úrovni diskutuje a nakoľko je to nemecký návrh, tak vidíme solídnu šancu na jeho prijatie. Takýto fond by z nášho pohľadu mohol situáciu upokojiť na rozdiel od doteraz prijatých riešení na dlhšie, kameňom úrazu však sú z nášho pohľadu očakávania priemerného nominálneho rastu ekonomiky na úrovni 3 %, ktorého nenaplnenie by plány splatiť nadmerný dlh do 25 rokov skomplikovalo.


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com

Diskusia (0 reakcií )

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

forex

,

komodity

,

Španielsko