Aktuality

Eurostat vydal štatistiku deficitov a štátneho dlhu

Eurozóna potrebovala v roku 2011 1,55 eura nového štátneho dlhu na rast HDP o euro

372205

Eurostat včera zverejnil štatistiky deficitov a štátneho dlhu za rok 2011. Verejný dlh krajín eurozóny rástol v roku 2011 o 397,5 mld. eur, kým HDP len o 256,3 mld. eur, eurozóna teda potrebovala v roku 2011 1,55 eura nového štátneho dlhu na rast HDP o jedno euro. Je to síce lepšie číslo ako v roku 2010, kedy to bolo 2,94, stále však platí, že je to primárne štátne míňanie na dlh, od ktorého je v súčasnosti ekonomika eurozóny závislá. Trend z posledných štyroch rokov tak naďalej pokračuje.

Zmena vládneho dlhu a HDP v eurozóne (v mil. EUR)

2012-04-24_gov_debt_gdp_01

Keď si to rozložíme na jednotlivé krajiny, tak k udržateľnejšiemu vývoju verejných financií smerovalo v roku 2011 šesť krajín, v ktorých rástlo HDP rýchlejšie ako verejný dlh – Estónsko, Luxembursko, Fínsko, Nemecko a tesne aj Rakúsko a Slovensko. Na druhej strane rebríčka, kde v roku 2011 dlh rástol výrazne rýchlejšie ako HDP, sa okrem dlhových hriešnikov, nachádza aj Slovinsko či Francúzsko, ktoré sa v prípade neriešenia situácie môžu k týmto krajinám pozvoľna pripojiť. Tento proces sa už spustil a v druhej polovici minulého sme boli svedkami rastu rizikových prirážok dlhopisov oboch krajín voči nemeckým (predovšetkým čo sa týka Slovinska).

Zmena vládneho dlhu a HDP krajín eurozóny v roku 2011 (v pomere k HDP z roku 2010)

2012-04-24_2011 ea countires_02

Aký bude ďalší vývoj? Je potrebné pripomenúť, že v roku 2011 čísla vylepšil najrýchlejší rast HDP v eurozóne o roku 2007, ktorý v nominálnom porovnaní dosiahol 2,8 %. Rok 2012 však zatiaľ ani zďaleka nevyzerá byť taký úspešný, a niektoré indikátory dokonca ukazujú, že ekonomika eurozóny v prvých štyroch mesiacoch roku 2012 klesla. Pokiaľ by slabý ekonomický vývoj pokračoval aj v ďalších mesiacoch, čo je podľa nášho názoru vzhľadom na vysoké ceny komodít, konsolidačné opatrenia a pokračujúcu nervozitu na dlhopisových trhoch ten najpravdepodobnejší scenár, tak za rok 2012 budú čísla horšie, a rast dlhu eurozóny k HDP, ktorý sa z roku 2010 na rok 2011 zvýšil z 85,3 % na 87,2  %, bude ešte výraznejší, čo nervozitu ohľadom dlhovej krízy ešte viac prehĺbi.

Ďalším dôvodom prečo nie sme optimistickí ohľadom ďalšieho vývoja dlhovej krízy je fakt, že o rast HDP na dlh sa nestarajú len vlády, ale aj druhí koncoví spotrebitelia v ekonomike – domácnosti. Keď k zmene dlhu vlád pripočítame aj zmenu dlhu domácností, tak zistíme, že za posledných 10 rokov rast dlhu v každom roku prevýšil rast HDP (obdobná situácia je aj v Británii, či USA), za euro dlhu teda dostávame nižšiu pridanú hodnotu. Ekonomika teda stále rastie výhradne vďaka zadlžovaniu koncových spotrebiteľov v ekonomike, ktoré ale nebude môcť pokračovať do nekonečna...

Zmena kumulatívneho dlhu vlád a domácností a HDP v eurozóne (v mil. EUR)

2012-04-24_gov hou debt_gdp_03


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

euro

,

eurozóna

,

forex