Aktuality

Kto zachráni španielsku Bankiu?

Španielsko začína ohrozovať pozície Grécka ako najproblémovejšej krajiny v eurozóne

374402
30.05.2012 / Jiří Tileček

spainCorrida

Problémy španielskeho bankového sektora nie sú žiadnou novinkou. Prasknutie  bubliny nehnuteľností v roku 2008 sa citeľne dotklo španielskych bánk a hovoriť o zmene k lepšiemu je možné v posledných rokoch len ťažko. Naopak, sektor bol zasiahnutý dlhovou krízou a výrazným zhoršením ekonomickej situácie v krajine, ktorú sužuje dvadsaťpäťpercentná nezamestnanosť a pokles hospodárstva a kde regióny žiadajú centrálnu vládu o pomoc. Nesplácané dlhy neustále narastajú a politici tápu, čo s tým. Skôr než dlhodobé stabilizačné kroky však uplatňujú štýl: „Oddiaľ problémy a modli sa“.

Bankia sa v problémoch už zrodila

V tejto situácii sa na pokraj krachu dostala štvrtá najväčšia a zároveň najmladšia španielska banka Bankia, ktorá vznikla fúziou regionálnych sporiteľní na jeseň roku 2010. Do vienka jej bolo dané obrovské množstvo toxických úverov, ktoré sa postupne začali vymykať kontrole. A to ďaleko rýchlejším tempom, než sa zdalo ešte pred niekoľkými dňami. Materská spoločnosť španielskeho finančného ústavu Bankia - BFA prepočítala v tomto týždni výsledky za minulý rok a zistila, že miesto zisku 41 miliónov eur bola v strate takmer 3,3 miliardy eur po precenení úverového portfólia.

Nové finančné výsledky prišli dva týždne po znárodnení banky, keď sa postupne odkrývali noví a noví kostlivci vo výkazoch banky. S tým tiež narastali nutné náklady na znárodnenie, ktoré sa v priebehu posledných týždňov vyšplhali v niekoľkých krokoch z 9 mld. eur na 19 mld. eur. So započítaním predchádzajúcej investície vlády vo výške 4,5 miliardy eur v preferenčných akciách sa celkové náklady šplhajú na 23,5 miliardy eur. A nikto dnes nie je schopný zaručiť, že ďalšie miliardy už nebudú ďalej pribúdať.

Jedno vrecko prázdne a druhé zašité

Zásadným problémom vlády zostáva, ako štátnu záchranu financovať. Španielsko sľúbilo, že v tomto roku zníži rozpočtový schodok na 5,3 percenta hrubého domáceho produktu z 8,5 percenta v roku 2011. Len samotná záchrana Bankie by v prípade záchrany zo štátneho rozpočtu deficit zvýšila o 2 – 3 %, keď sa takmer rovná škrtom na tento rok oznámených v marci. Navyše sa v blízkej budúcnosti sa očakávajú ďalšie problémy bankového sektora. V súčasnosti sa tak hľadá taká cesta, kedy by záchrana bankového sektora prebehla bez vplyvu na štátny rozpočet.

Európska centrálna banka povedala nie!

Jednou z možných ciest je kapitalizácia banky prostredníctvom štátnych dlhopisov, ktoré by Bankia použila ako zástavu pre získanie hotovosti od Európskej centrálnej banky prostredníctvom repo operácií. Tento „geniálny“ plán, ako presunúť problémy do bilancie Európskej centrálnej banky, však po niekoľkých dňoch zvažovania pri tejto inštitúcii narazil. A to i napriek tomu, že sa v súčasnosti jedná o zavedenú prax získavania hotovosti medzi európskymi bankami prostredníctvom krátkodobých i dlhodobých programov refinancovania. Určitou možnosťou je tiež predaj dlhopisov súkromným investorom, existujú však vážne pochybnosti o potenciálnom dopyte na trhu. Už dnes musí vláda ponúknuť úrok 6,5 % za desaťročné dlhopisy a zvýšená ponuka by pravdepodobne viedla k rastu požadovaných výnosov.

ESM nie je  pripravený

Ďalšou možnosťou by bolo využitie Európskeho stabilizačného mechanizmu ESM, ktorý však stále nebol ratifikovaný vo všetkých  národných parlamentoch krajín eurozóny. Pôvodne sa počítalo so schválením do polovice tohto roka, viac-menej problémy v niektorých krajinách (napríklad v Holandsku) tento termín pravdepodobne o mesiace odsunú. Navyše rozšírenie právomocí na pomoc bankovému sektoru nie je vôbec isté, keď minimálne Nemecko, Holandsko a Fínsko stoja stále proti. Pokiaľ by sa však začala situácia v Európe rýchlo zhoršovať, uvedeným krajinám by pravdepodobne nezostalo nič iné, než sa ostatným podvoliť. Akokoľvek má tento variant k realizácii ďaleko, je v súčasnosti najpravdepodobnejší z hľadiska dlhodobých problémov bankového sektora juhoeurópskych krajín.

Bankový sektor v troskách

Problémom v Španielsku však nie je iba Bankia. Podľa štatistiky španielskej vlády a centrálnej banky sú takmer 2/3 (184 mld. eur) realitných a ďalších úverov zlých. Podľa japonskej Nomury bude španielsky bankový sektor na ich krytie potrebovať ďalších 76,5 miliardy eur a ešte pesimistickejšie odhady mieria k 100 miliardám. Navyše podiel nesplácaných úverov neustále rastie a podľa posledného údaja z marca tohto roka dosahuje 8,4 %. Okrem toho začínajú mať problémy s financovaním tiež španielske regióny, ktoré po vzore nezavedených eurobondov chystajú na trh spoločne, aby znížili priemerné náklady financovania.

graf: Podiel nesplácaných úverov na úverovom portfóliu španielskych bánk (v %)

Španielsko začína pomaly ohrozovať pozície Grécka ako najproblémovejšieho v eurozóne. Jeho problémy sa síce stále nemôžu porovnávať s gréckymi, Španielsko je štvrtá najväčšia ekonomika eurozóny a na jeho záchranu nie je na rozdiel od Grécka dostatok financií. Pokiaľ by Španielsko muselo požiadať o pomoc, ako to v minulých rokoch učinili už tri členské krajiny na čele s Gréckom, dlhová kríza by zrejme vstúpila do novej a veľmi nebezpečnej fázy. Na jej konci by mohol byť pád tejto neslávnej menovej únie do prepadliska dejín.

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

forex

,

komodity

,

Španielsko