Aktuality

Pôžička Španielsku nepoteší súkromných veriteľov

Vzhľadom na vývoj výnosov zo španielskych dlhopisoch sa bude pozícia súkromných veriteľov aj naďalej zhoršovať

375135

Pokoj po pomoci Španielsku nevydržal ani niekoľko hodín a po tom, čo v pondelok ráno výnosy z jeho desaťročných dlhopisov klesli k úrovni 6 % sa opätovne dostali pod tlak a už sa pohybujú nad úrovňou 6,5 %. Okrem toho, že bez prísunu nového dlhu španielsku ekonomiku čaká hlbšia recesia a bez toho, aby mu pomohla ECB vytvorením vyššej inflácie, svoj dlh, ktorý v prípade maximálnej stomilardovej pomoci pre banky vzrastie o takmer 10 % HDP, nemá šancu splatiť, je tu ešte ďalší negatívny faktor pre španielsky dlh súvisiaci so zahraničnou pomocou – jeho podriadenie voči dlhu verejných veriteľov.

Vývoj výnosov z desaťročných španielskych dlhopisov od pondelka

Síce v súčasnosti prebieha na paneurópskej úrovni ostrá debata, či sa má Španielsku požičať z EFSF, teda dočasného eurovalu, ktorého dlh na papieri nie je nadriadený, alebo z ESM, teda trvalého eurovalu, ktorého dlh by naopak na papieri mal byť voči ostatným veriteľom (okrem MMF) nadriadený, a teda má nárok na prednostné uspokojenie, marcová reštrukturalizácia gréckeho dlhu ale ukázala, že to je úplne nepodstatné.

Za normálnych okolností by nedobrovoľná reštrukturalizácia dlhu mala všetkých nenadriadených veriteľov, ktorými boli v prípade Grécka okrem súkromných veriteľov aj krajiny eurozóny a ECB, zasiahnuť rovnako. Tá bola však ušitá tak, že sa jej zúčastňovali len súkromní veritelia. Grécky parlament retroaktívne vybavil všetky dlhopisy vydané pod gréckym právom doložkou o spoločnom vyjednávaní, ktorá spočíva v tom, že keď sa kvalifikovaná väčšina (66 %) držiteľov dlhopisov s touto doložkou dohodne na podmienkach reštrukturalizácie, tak je povinná aj pre ostatných. Keďže pomoc od MMF a eurozóny nebola vo forme dlhopisov ale úverov, tak sa jej táto doložka netýkala, takže tieto inštitúcie sa z toho vyzuli. ECB, ktorá nakupovala dlhopisy Grécka na sekundárnych trhoch, niekoľko dní pred deadlinom na reštrukturalizáciu bezprecedentne vymenila svoje dlhopisy s gréckou vládou za nové, ktorých sa doložka o spoločnom vyjednávaní netýka, a tak sa z toho vyzula tiež. Pokiaľ by sa takáto transakcia odohrala medzi súkromnými inštitúciami, tak by jej aktéri už dávno sedeli v base, verejné inštitúcie sú ale nad zákonom.

A tak hoci verejní veritelia mimo MMF nemali štatút nadriadeného veriteľa, tak bolo ušité také riešenie, aby sa ich reštrukturalizácia netýkala. Toto precedentálne riešenie má teda eurozóna k dispozícii aj pre ďalšie krajiny, už v budúcom roku očakávame, že bude nasadené aj v Portugalsku, a v prípade reštrukturalizácie dlhu nepochybujeme o tom, že by bolo použité aj v Španielsku. Pre súkromných veriteľov to ale znamená potenciál vyšších strát. Zoberme si príklad Grécko, kde bolo cieľom reštrukturalizácie znížiť dlh o 100 mld. eur, pokiaľ by sa to týkalo všetkých veriteľov, tak by pri celkovom dlhu okolo 350 mld. eur, bol haircut pre jednotlivých veriteľov na úrovni ani nie 30 %. Keď z toho ale vyčleníme verejných veriteľov, tak bol na túto čiastku potrebný haricut na úrovni viac ako 50 %.

Ako by úplne hypoteticky vyzerala situácia, keby bol španielsky dlh reštrukturalizovaný začiatkom budúceho roka? Eurostat odhaduje, že Španielsky dlh by mal ku koncu roka 2012 dosiahnuť úrovne 860 mld eur. Z toho odhadujeme, že ECB drží okolo 40 mld. v španielskych dlhopisoch, ktorá ich nakupovala v snahe stlačiť ich výnosy nadol. Pokiaľ by Španielsko využilo maximálnu odklepnutú sumu pre banky, tak by k tomuto dlhu pribudlo ďalších 100 mld. eur. Máme teda dohromady dlh 960 mld. eur a predpokladajme, že je potrebné znížiť ho o 300 mld. eur. Pokiaľ by neboli ECB a EFSF nadriadení, tak každý veriteľ odpíše z dlhu zhruba 31 %. Pokiaľ by sa ale zopakoval grécky precedens a ECB a EFSF by ostali chránení, tak by súkromní veritelia odpisovali 36,5 %. 

S každou ďalšou pomocou, či už od ECB alebo od EFSF/ESM/MMF bude potenciálny haircut pre súkromných veriteľov narastať. A vzhľadom na vývoj výnosov zo španielskych dlhopisoch ešte podpora pre Španielsko neskončila, a tak sa bude pozícia súkromných veriteľov aj naďalej zhoršovať, a tak ani v budúcnosti nemusí byť reakcia dlhopisových trhov na externú pomoc pozitívna.


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

forex

,

komodity

,

Španielsko