Aktuality

Slovinsko je nateraz mimo najhorúcejších kandidátov na pomoc

Podarilo sa mu totiž úspešne predať dlhopisy v objeme 2,25 mld. dolárov

383452

Slovinsko, ktoré sa popri Cypre, Španielsku a Taliansku, v posledných mesiacoch skloňovalo ako jeden z kandidátov na zahraničnú pomoc, sa koncom uplynulého týždňa minimálne na čas z tejto skupiny odčlenilo. Podarilo sa mu totiž úspešne predať dlhopisy v objeme 2,25 mld. dolárov (cca 1,7 mld. eur). Celkovo dosiahol dopyt viac ako 11 mld. dolárov, čo naznačuje, že apetít dolárových investorov po slovinskom dlhu je značný a v prípade potreby sa na nich krajina môže opäť obrátiť. Výška dopytu nie je prekvapivá, dolároví investori do štátneho dlhu uvítali nový titul, ktorý mal s 5,7 % vyšší výnos ako napríklad dolárové dlhopisy Nigérie či Zambie s ďaleko nižším ratingom (ale aj menšími problémami).

Krajina sa z dôvodu nízkej likvidity na sekundárnych trhoch a vysokých výnosov pri dlhodobých splatnostiach financovala výhradne vydávaním krátkodobých dlhopisov, naposledy vydala dlhopis s dlhodobejšou splatnosťou v marci 2011. Úspešným predajom ukázala, že zatiaľ si je schopná požičiavať. Síce nie lacno, na druhej strane ale Slovinsko kvôli relatívne nízkemu dlhu k HDP zvládne aj vyššie výnosy ako napríklad Taliansko, keďže má výrazne nižší aj podiel úrokových nákladov na HDP.

Celkovo si potrebuje v roku 2012 na chod štátu požičať 1,27 mld. eur (deficit + refinancovanie dlhu – predfinancovanie roku 2010), z toho si ešte pred touto aukciou 843 mil. eur požičalo v krátkodobých emisiách. Zaobstaraním si 1,7 mld. eur sa tak krajina nielenže ufinancovala aj na tento rok, ale ostalo jej dodatočných 900 mil. Tie jej ostanú na krytie budúcoročných finančných potrieb, ktoré odhadujeme na minimálne 3,2 mld. eur (splatný dlh bude minimálne vo výške 1,7 mld. eur a deficit sa prognózuje na úrovni niečo vyše 1,5 mld. eur). Takže žiadosť o pomoc z dôvodu neschopnosti financovať chod štátu v najbližších mesiacoch krajina nemá.

Iný príbeh je prípadná rekapitalizácia bankového sektora, v rámci ktorého by Slovinsko mohlo požiadať o pomoc v prípade, že by už bol tento paneurópsky záchranný mechanizmus pre banky funkčný, čo ale tak skoro byť nemusí. Reálne ale túto pomoc nepotrebuje, hoci sú slovinské banky v problémoch, také náklady na sanáciu ako v Írsku či Španielsku mu nehrozia a aj pokiaľ by znášalo náklady na rekapitalizáciu bánk samo, tak by aj napriek tomu jeho dlh k HDP bol ďaleko pod priemerom eurozóny.

Úspešná emisia a fakt, že Slovinsko momentálne zo zonamu kandidátov na pomoc opadá, sa prejavila aj na dlhopisových trhoch. Výnosy z desaťročných dlhopisov po emisii klesli pod úroveň 6 % a v súčasnosti sa pohybujú okolo úrovne 5,7 %.


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Diskusia (0reakcií)

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

forex

,

komodity

,

Slovinsko