Aktuality

V čom sa líši nový program nákupu dlhopisov ECB od predošlého?

Prvotná zmena je, že ECB jednoznačne stanovila podmienky, za akých bude dlhopisy nakupovať

380676

Na septembrovom zasadnutí schválila ECB aj napriek nemeckej opozícii nákupy dlhopisov problémových krajín. Tie však nie sú žiadnou novinkou, ECB začala nákupy dlhopisov už v lete 2010, kedy eskalovali problémy v Grécku. Celkovo ich nakúpila v objeme viac ako 200 mld. eur (viď graf). Zloženie nákupov síce nezverejňovala, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o dlhopisy Grécka, Írska, Portugalska, Talianska a Španielska.

Vývoj objemu štátnych dlhopisov v súvahe ECB nakúpených v rámci Programu nákupu cenných papierov

Tento program nákupov dlhopisov, ktorý mal pracovný názov Securities Market Program (SMP, Program nákupu cenných papierov) síce dokázal zahasiť katastrofu keď bolo najhoršie, negatívnu náladu na dlhopisových trhoch však z dlhodobého hľadiska upokojiť nedokázal a dlhopisy problémových krajín ostali aj naďalej pod tlakom. V čom je tento nový program s názvom Outright Monetary Transactions (OMT, Priame monetárne transakcie) iný?

Z nášho pohľadu v prvom rade v tom, že ECB jednoznačne stanovila podmienky, za akých bude dlhopisy nakupovať. Pri SMP síce tiež bolo jasné, že ECB v prípade silných výpredajov na dlhopisových trhoch pri neudržateľne vysokých výnosoch zasiahne, čo aj viackrát urobila, celé to ale minimálne navonok pôsobilo neorganizovane a chaoticky. Jednak raz ECB zasahovala pri úrovniach výnosov talianskych dlhopisov okolo 6 %, následne ale nemala problém ich pustiť nad 7 %, celé toto nepredvídateľné jednanie pritom prebiehalo za neustálej nemeckej kritiky, ktorá živila špekulácie napríklad o maximálnom týždennom limite nákupov, ktorý by bol prekážkou k zastaveniu rastu výnosov pri extrémnych výpredajoch. To všetko dávalo potenciálnym kupujúcim na dlhopisových trhoch priestor k vyčkávaniu na kroky ECB, a zároveň to zosilňovalo špekulácie na rast výnosov, pokiaľ boli nízke, a tak vyhrotená situácia na dlhopisových trhoch aj napriek nákupom ECB pokračovala.

Nový program, OMT, naopak jednoznačne stanovuje podmienky, za ktorých bude ECB nakupovať toľko dlhopisov, koľko bude potrebné. Krajina, ktorá má záujem o nákupy dlhopisov ECB na sekundárnych trhoch, musí požiadať o pomoc EFSF/ESM, aby bola donútená robiť konsolidačné opatrenia. Program „Enhanced conditions credit line“, ktorý je ten najmenej striktný čo ECB požaduje, je síce menej striktný ako ten, ktorý v súčasnosti čerpajú Grécko, Írsko a Portugalsko, vyžaduje však konsolidačné opatrenia odobrené Európskou komisiou a ECB, a pravidelný monitoring ich implementácie.

Pokiaľ krajina bude ochotná súhlasiť s podmienkami, čo v prípade približovaniu sa k platbyneshcopnosti spraví, pretože výhody prevážia nevýhody, tak už nebudú žiadne neistoty minimálne ohľadom načasovania, ale pravdepodobne aj sily akcie ECB. A keďže ECB si solventnosť zabezpečuje tlačiarňami a zdrojov má tým pádom neobmedzené množstvo, tak si myslíme, že v prípade žiadosti o pomoc má nový program ďaleko väčšiu šancu uspieť pri stabilizácii výnosov. Na druhej strane ale ekonomike nepomôže, jej problémom sú z nášho pohľadu nerentabilné investície a z nich rezultujúci nebonitný dlh, ktoré dusia ekonomiku, to ECB vyriešiť nedokáže.

Ďalšie body programu z nášho pohľadu už tak dôležité nie sú. Že sa jedná o krátkodobé dlhopisy až taký problém nie je, prinajhoršom môže krajina predávať všetok svoj dlh v splatnostiach 1-3 roky, aby ho mohla ECB kúpiť. Čo sa týka rovnocennosti nakúpených dlhopisov, tak po tom, čo ECB vymenila pred reštrukturalizáciou dlhu s Gréckom dlhopisy za nové, ktorých sa reštrukturalizácia netýkala, tak tento sľub ECB nikto nezožerie, lebo žiadna zmluva jej to nezakazuje urobiť to aj v budúcnosti. Čo sa týka transparentnosti, v rámci ktorej ECB zverejní koľko dlhopisov ktorej krajiny nakúpila, je to síce príjemné vedieť, ale hlavné je že ECB nakupuje a nie či zverejňuje detaily.

Predajný tlak na trhoch s dlhopismi problémových krajín však ešte nemusí skončiť, pretože z nášho pohľadu platí, že kým sa Španielsko či Taliansko tešia relatívne nízkym výnosom, čo sa vďaka ohláseniu OMT v súčasnosti tešia, tak žiadať o pomoc, na ktorú sú naviazané nanútené opatrenia zvonku, žiadať nebudú. O pomoc požiadajú len keď nebudú mať inú možnosť, a tú nebudú mať až vtedy, kedy výnosy opäť vzrastú na neudržateľne vysoké úrovnie. 


Kamil Boroš je absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave a Univerzity Martina Luthera v Halle, Nemecko. Má za sebou ukončené stáže na Európskej univerzite Viadrina vo Frankfurte nad Odrou a University of Economics and Business Administration vo Viedni. Vo vzdelávaní pokračuje na CFA inštitúte, kde úspešne zvládol prvé dve úrovne. Býva pravidelne citovaný všetkými poprednými slovenskými denníkmi a televíziami. V X-Trade Brokers pôsobí od roku 2008. Jeho blog si môžete prečítať na xtbsk.blogspot.com.

Máte otázku o obchodovaní
na finančných trhoch?
Opýtajte sa expertov
v našej poradni!

Ako sa bez rizika naučiť obchodovať?
Založte si zdarma
demo účet!

Tagy:

akcie

,

dlhopisy

,

ECB

,

forex

,

komodity